Slovenská meteorologická spoločnosť pri SAV pri príležitosti Svetového dňa meteorológie (23.marec) sa pripojila k iniciatíve Európskej meteorologickej spoločnosti a ďalších meteorologických spoločností z rôznych krajín sveta ohľadom postupujúcich zmien klímy na Zemi.
Spoločné medzinárodné komuniké národných meteorologických spoločností a združení o klíme
Ako členovia svetového spoločenstva národných meteorologických spoločností pri príležitosti Svetového dňa meteorológie v roku 2021 využívame možnosť opätovne zdôrazniť zásadný význam riešenia zmeny klímy.
Svet sa naďalej otepľuje
Účinok skleníkových plynov, produkovaných ľudskou činnosťou, na klímu Zeme je stále viac a viac viditeľný a rastie. Od Parížskej dohody na redukciu klimatickej zmeny z roku 2015 sme pozorovali tri najteplejšie roky v histórii pozorovaní, vrátane roku 2020 (vzostup teploty na úrovni približne 1,2°C v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou). Priemerná globálna teplota v roku 2020 bola blízka rekordu a to aj napriek tomu, že sme pozorovali prechodné ochladenie Tichého oceána v dôsledku javu La Niña, čím sa potvrdzuje rozhodujúci trend otepľovania.
V roku 2020 dosiahla rozloha arktického morského ľadu v októbri najnižšiu hodnotu v histórii pozorovaní. Rozloha i hrúbka arktického morského ľadu za posledných 30 rokov výrazne klesla.
Masívne pobrežné ľadovce v Grónsku a v Antarktíde strácajú každým rokom viac a viac zo svojej hmotnosti a permafrost sa roztápa. Hladina svetových morí stúpa a zvyšovanie kyslosti svetového oceánu sa zrýchľuje. Teplota vody oceánov, pri povrchu i v hĺbke, stúpa naďalej na celom svete a následne ovplyvňuje prejavy búrok, zmeny oceánskych prúdov a degradáciu koralových útesov. Takisto sú pod tlakom zdroje pitnej vody a eko-systémy.
Pribúda dôkazov o tom, že kvôli klimatickej zmene sa rôzne typy extrémneho počasia budú vyskytovať s väčšou pravdepodobnosťou. Okrem toho sú zvýšené extrémne teploty, úhrny zrážok, suchá a búrky spájané so významne zvýšeným počtom katastrof súvisiacich s klímou v období medzi rokom 2000 a 2019 v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi dekádami.
Zníženie klimatických rizík
V roku 2015 sa v Paríži krajiny dohodli na udržaní nárastu globálnej priemernej teploty na úrovni nižšej ako dva stupne voči predindustriálnemu obdobiu a tiež sa dohodli na tom, že vyvinú úsilie, aby obmedzili rast teploty na maximálne 1,5°C voči úrovniam pred priemyselnou revolúciou. Vieme, že obmedzenie nárastu teploty na úroveň maximálne 1,5°C je viazané na celosvetovú potrebu výrazne znižovať rast emisií CO2 s tým, že je pravdepodobné, že približne do roku 2050 sa dosiahne nulová úroveň emisií a takisto aj zníženie iných skleníkových plynov.
Mnoho vlád oznámilo svoj zámer výrazné znížiť emisie vrátane cieľa dosiahnuť nulovú úroveň emisií skleníkových plynov do polovice storočia. Avšak aktuálne záväzky na zníženie emisií v roku 2030 sú stále nedostatočné v porovnaní s úsilím, ktoré treba vynaložiť na dosiahnutie cieľov z Paríža. Dokonca aj v prípade, že sa všetky oznámené záväzky budú uvedené do praxe, teplota by do roku 2100 mohla stúpnuť o 3 stupne v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Z tohto dôvodu pretrváva riziko, že vzostup priemernej teploty bude do konca nasledujúcej dekády vyšší ako 1,5°C.
Náš odkaz
Zdôrazňujeme, že pre splnenie cieľov z Paríža je potrebné, aby celý svet zvýšil svoju snahu byť v súlade so zisteniami Medzivládneho panela o klimatickej zmene. Preto vlády všetkých krajín potrebujú pridať na svojom úsilí tým, že urobia rýchly a ambiciózny krok, vrátane podpory tých slabších. Zvýšené úsilie národov priblížiť sa k cieľom Parížskej dohody, ktorá sa bude prehodnocovať v roku 2023, pomôžu nastaviť celý svet tak, aby bol na ceste, ktorá bude bližšie k splneniu Parížskych cieľov a k zníženiu rizika potenciálne devastačných klimatických dopadov.
Dôležité je aj zníženie narastajúcich rizík v dôsledku klimatickej zmeny na zvládnuteľnú úroveň. Práca na splnení cieľov z Paríža môže mať za následok zvýšenie spoločenských potrieb, vrátane dosiahnutia mnohých zámerov udržateľného vývoja OSN.
Vieme, že dopad obmedzení v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19, viedol k miernemu zníženiu emisií CO2. Avšak táto skutočnosť je len prechodným javom, ak sa nevykonajú kroky za účelom obnovenia spoločnosti z dopadov pandémie tak, aby tieto kroky tiež podporovali Parížske ciele. Udržateľné globálne zotavenie z pandémie Covid-19 by mohlo viesť k novým pracovným príležitostiam v oblastiach čistých technológií a k riešeniu energetickej chudoby.
Predpovedné a klimatické služby a tiež aj pozorovania sú rozhodujúce ako podpora pri vyhodnocovaní klimatických rizík a pri informovaní o stratégiách zmierňovania a adaptácie. Vyvíjame tlak na vlády, aby podporovali poskytovateľov služieb s primeranými zdrojmi na udržanie týchto rozhodujúcich služieb a pozorovaní.
Pôvodný text i so všetkými spoločnosťami, ktoré podporujú uvedené komuniké, je v tomto linku.
